kintsukuroi

Komplexná posttraumatická stresová porucha (komplexná PTSP)

Komplexná PTSP, niekedy označovaná aj Porucha extrémneho stresu (Disorder of extreme stress) nie je oficiálnou diagnózou - pritom však opisuje veľmi presne príznaky, ktorými trpia ľudia vystavení dlhodobej, opakujúcej sa traumatizácii (napr. domáce násilie, mučenie a väznenie, vojnové konflikty, týranie, zanedbávanie a sexuálne zneužívanie v detstve).

Príznaky komplexnej PTSP

Tieto príznaky sú výsledkom extrémneho stresu pôsobiaceho v organizme na všetky jeho systémy, predovšetkým však na nervovú sústavu. Okrem klasických príznakov PTSP u týchto ľudí často nachádzame:

  • Zmeny v emocionálnej regulácii: napr. trvalý smútok až depresia, samovražedné myšlienky, nekontrolovaný alebo potlačený hnev;
  • Zmeny vo vedomí: napr. disociatívne príznaky - zmenené vnímanie seba a okolia, poruchy pamäti (derealizácia, depersonalizácia, amnézia);
  • Zmeny v sebavnímaní: bezmocnosť, pocity hanby, viny, stigmatizácie, výraznej odlišnosti od všetkých ostatných;
  • Narušené vnímanie páchateľa: napr. pripisovanie všemocnosti páchateľovi, prílišné zaoberanie sa páchateľom alebo pomstou, zdanlivo nepochopiteľná lojalita k páchateľovi;
  • Zmeny vo vzťahoch k druhým: napr. izolácia, nedôvera, opakované hľadanie záchrancu;
  • Zmeny v chápaní zmyslu: napr. strata viery, pocity beznádeje a zúfalstva.

Dôsledky komplexnej psychickej traumatizácie

S takouto obrovskou záťažou môžu traumatizovaní ľudia fungovať na hrane prežitia, ale aj vysoko nadpriemerne, v závislosti od ďalších okolností (vrodená odolnosť, ochranné faktory ako pozitívne a bezpečné vzťahy, špeciálne schopnosti, ekonomická stabilita a pod.). U niektorých ľudí, ktorí zažili v detstve zanedbávanie, emočné alebo fyzické násilie, sexuálne zneužívanie, prípadne boli svedkami domáceho násilia a pod., sa začnú výraznejšie problémy prejavovať až omnoho neskôr v dospelosti. Oneskorené efekty traumatizácie v detstve môžu mať podobu psychosomatických ťažkostí, depresívnych alebo úzkostných porúch, alebo sa môžu rozvinúť do závislostí, či výraznejších vzťahových problémov, a pritom súvislosť s detskými stresujúcimi zážitkami vôbec nemusí byť zrejmá. Podľa niektorých výskumov až štvrtina či pätina obetí sexuálneho zneužívania v detstve si tieto zážitky v niektorom období života vôbec nepamätá.

Viac nájdete napr.: J. L. Hermanová: Trauma a uzdravenie. Aspekt 2001.
S. Karkošková: Obete sexuálneho zneužívania detí medzi nami. Ascend 2014. (Veľmi komplexná pôvodná slovenská odborná publikácia jedinečnej hĺbky a rozsahu.)